Dobrý deň,
chcela by som sa poradiť ohľadom uspávania našej 2 ročnej dcérky. Než zaspí trvá to skoro hodinu a snaží sa vymýšľať rozne zámienky na oddialenie spánku.Vačšinou to končí hysterickým plačom, a to vtedy, keď už jej odmietneme splniť ďalšiu požiadavku. Začalo to asi s nácvikom na nočník, pred spaním chcela aj 10 krát na nočník. Zo strachu, či naozaj nepotrebuje ísť, sme ju dali na nočník zakaždým, keď o to požiadala. Hru s nočníkom sme obmedzili na dva krát a dosť, ale v čase, keď som bola v porodnici jej manžel dovolil si brať do postielky všetky možné hračky a pred spním ich kontroluje. Keď nejaká náhodou chýba, musíme ju ísť vziať. Keď sú hračky v poriadku, chce vodičku, potom nechce byť zakrytá, takže absolvujeme scénu kvoli zakrývaniu, potom potrebuje pod hlavu plienku, potom chce chytiť za ručičku, potom chce...proste stále niečo. Do toho sa nám narodil syn, ktorý má teraz 2 mesiace, takže nie vždy možem splniť všetky jej požiadavky a prakticky vždy zaspávame s hysterickým plačom a dožadovaním sa táty:( Uspávam ich spoločne, vždy v rovnakú dobu. Dnes sme zrušili všetky zvieratká, ostali jej dve hračky, snažím sa jej v ničom neustupovať a keď niečo zakážem, tak to platí, ale aj tak to stále skúša. Plač spustí už aj to, keď nesplním jej požiadavku dostatočne rýchlo:)Dnes som ju proste ignorovala, iba som jej zakaždým po nejkej dobe popriala dobrú noc a držala som ju pri tom za ruku. Plakala asi pol hodinu a potom konečne zaspala. Okrem toho, že chodíme s plačom spať, tak sa aj s plačom budí. Myslím, že sa bojí byť v izbe sama, ale ja tam nemožem zakaždým ostať až kým sa vyspí. Možno s tým súvisí aj ten problém so zaspávaním. Neviem, kde robíme chybu. Je mi to hrozne ľúto, vždy chce ísť na ruky a ku mne, ale pri uspávaní kojím malého, takže nemože, možem ju iba hladkať a držať za ruku. Zatiaľ nemám pocit, že by na neho nejako extra žiarlila,ale mám strach, aby sme sa k žiarleniu takýmto sposobom nedopracovali. Ďakujem za odpoveď
Datum: 11.06.2012
Vložil: katka